Rusíni oslavujú Pravoslávne Vianoce na Troch kráľov
Zatiaľ čo väčšina Slovákov má už sviatky za sebou, pre rusínsku komunitu na Slovensku sa najväčšie oslavy ešte len začínajú. Rusíni, ktorí dodržiavajú starý Juliánsky kalendár, slávia Vianoce 6. januára, na Troch kráľov. Tento deň, známy ako Roždestvo Christovoj, alebo Kristovo narodenie, je plný tradícií a symboliky, ktoré pretrvávajú generácie.

Na štedrovečernom stole u Rusínov nájdete 7 až 9 jedál, no tie sa odlišujú od jedál typických pre západné Slovensko. Namiesto oblátky, majú domáci chlieb s cesnakom a medom. Medzi tradičné jedlá patrí kapusta bez mäsa a smotany, hríbová mačanka (zhustená polievka so šťavou z kapusty), fazuľová polievka so sušenými slivkami či hrachová polievka. Nechýbajú ani pirohy z pohánkovej múky plnené tvarohom, zemiakmi alebo bryndzou. Večeru završujú sladké opekance (bobaľky) s makom. Rusíni sa na Vianoce pripravujú dôsledne. Počas 40-dňového pôstu dodržiavajú jednoduchšiu stravu a na Štedrý večer sú všetky jedlá pripravené vopred, aby gazdiná mohla večeru stráviť s rodinou.
Pravoslávne Vianoce sú plné symboliky. V minulosti sa do kuchyne nanosila slama na znak narodenia Jezuliatka. Dnes stôl obtiahnu reťazou, čo symbolizuje rodinnú súdržnosť. Pred večerou sa zvykne umývať tvár v potoku, čo má podľa tradície zabezpečiť zdravie na celý rok. Domáce zvieratá sa kŕmia ako prvé, aby sa im poďakovalo za úžitok. Tradičné nástroje, ako je múteľ na maslo, majú stále čestné miesto v kuchyni.
Štedrý večer vrcholí polnočnou bohoslužbou, ktorú pravoslávni veriaci navštevujú spoločne. Na druhý deň po domácnostiach chodia koledníci, ktorí prinášajú radostnú zvesť o narodení Isusa Christa (Ježiša Krista). Počas Vianoc sa Rusíni zdravia slovami „Christos raždajetsja!“, na čo sa odpovedá „Slavite jeho!“ Vianočné oslavy u Rusínov trvajú dva dni a vrcholia na tretí deň sviatkom svätého Štefana. Tento deň je venovaný veseliciam, návštevám a spevu.
(FG)
Odporúčané články

Veľkonočná nedeľa je pre katolíkov najvýznamnejším sviatkom, kedy si pripomínajú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, víťazstvo nad smrťou a zavŕšenie jeho vykupiteľského diela. Kristova duša sa spojila s osláveným telom, ktoré napriek ranám ukrižovania nepodliehalo obmedzeniam času a priestoru. Pravoslávni veriaci na Slovensku však v tento deň oslavujú Kvetnú nedeľu, pripomínajúcu Ježišov vstup do Jeruzalema, a Veľkú noc budú sláviť o týždeň neskôr.

Pri návrate z Talianska na Slovensko 4. mája 1919 sa jeho lietadlo pri pristávacom manévri zrútilo neďaleko Ivanky pri Dunaji.

Veľkonočné sviatky prinášajú na stoly tradičné dobroty, no ich nadmerná konzumácia často vedie k zdravotným problémom. Na urgentnom príjme Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura (UNLP) v Košiciach každoročne ošetrujú pacientov so zvracaním, hnačkami, žlčníkovými kolikami či otravou alkoholom. Ústavný dietológ UNLP Košice Miroslav Paľko odporúča zamerať sa na ľahko stráviteľné jedlá, zeleninu a striedmosť, aby sviatky neohrozili zdravie.