Moskva trvá na uznaní anektovaných ukrajinských regiónov, považuje to za svoju podmienku
Rusko v pondelok vyhlásilo, že je pripravené rokovať s Ukrajinou, ale pre vyriešenie konfliktu je „nevyhnutné“ uznanie nárokov Moskvy na päť ukrajinských regiónov vrátane Krymu.
Od začiatku ofenzívy na Ukrajine vo februári 2022 Rusko obsadilo veľké časti štyroch ukrajinských oblastí a vyhlásilo ich za svoje, s výnimkou Krymu, ktorý anektovalo ešte v roku 2014. Ukrajina odsúdila anexie ako nelegálne privlastnenie si územia a tvrdí, že ich nikdy neuzná ako súčasť Ruska. Európski predstavitelia zasa varovali, že akceptovanie požiadaviek Moskvy by vytvorilo nebezpečný precedens, ktorý by mohol viesť k budúcej agresii. „Ruská strana opakovane potvrdila svoju pripravenosť, ako potvrdil prezident, začať rokovania s Ukrajinou bez akýchkoľvek predbežných podmienok,“ uviedol v pondelok pre štátne médiá hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Na otázku, či existujú predsa len nejaké podmienky, ktoré Rusko vyžaduje na rokovania s Ukrajinou, však minister zahraničných vecí Sergej Lavrov odvetil: „Medzinárodné uznanie ruského vlastníctva Krymu, Sevastopoľa, Doneckej ľudovej republiky, Luhanskej ľudovej republiky, Chersonskej a Záporožskej oblasti je nevyhnutné.“ Lavrov tieto vyjadrenia poskytol v rozhovore pre brazílsky denník O Globo, ktorý zverejnilo ruské ministerstvo zahraničných vecí. Americký prezident Donald Trump predtým vyjadril presvedčenie, že jeho ukrajinský náprotivok Volodymyr Zelenskyj je pripravený vzdať sa Krymu v prospech Rusku v rámci prípadnej dohody o prímerí.
Zdroj:(SITA,hb)
Odporúčané články
Dnešný deň nemá byť príležitosťou na ďalšie rozdeľovanie spoločnosti, ale na pripomenutie si hodnôt demokracie. Vyhlásil to prezident Peter Pellegrini pri príležitosti Dňa boja za slobodu a demokraciu pri Centrálnom pamätníku popravených a umučených politických väzňov komunizmu.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka opätovne kritizuje zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO). Názov nového návrhu zákona podľa neho nezodpovedá obsahu činnosti Úradu na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Minister vnútra a šéf strany Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok dodnes nechápe postup premiéra Roberta Fica v prípade vicepremiéra pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku Petra Kmeca. Ako uviedol v diskusnej relácii V politike spravodajskej televízie TA3, Kmec po prepuknutí kauzy s dotáciami pre priemysel sám avizoval vyvodenie osobnej zodpovednosti a v sobotu 15. novembra plánoval podať demisiu. Premiér sa však napriek tomu spravil „verejný signál” a avizoval odvolanie Kmeca.
