Články obsahujúce tag zaujímavosti

Polícia vyzýva motoristov, aby mysleli na prezutie zimných pneumatík včas, a takisto, aby mysleli na ďalšie povinnosti, ktoré by mali splniť pred jazdou počas zimného obdobia. Za nesplnenie týchto povinností hrozí vodičom mastná pokuta!

Veľkonočné sviatky na Slovensku sú späté s tradíciami a bohatým pohostením, od klobás a šunky po koláče a veľkonočnú hrudku. Aby ste si mohli užiť tieto dobroty bez obáv z priberania, prinášame tri praktické rady, ktoré vám pomôžu udržať rovnováhu a zdravý prístup k jedlu počas sviatkov.

Východ Slovenska sa dočkal bohatej snehovej nádielky. Je vaše auto dostatočne vybavené do takéhoto počasia? Ak chcete do cieľa dôjsť bezpečne a bez akýchkoľvek nepríjemností, mali by ste mať okrem zimných pneumatík aj ďalšie užitočné veci.

S Vianocami si spájame množstvo tradícií, povier a zvykov, ktoré sa v priebehu stáročí menili a prispôsobovali. Počas adventného obdobia sa naháňame za darčekmi, pripravujeme výzdobu a upratujeme. Ale zamysleli ste sa niekedy hlbšie nad najkrajšími sviatkami v roku? Tu je desať zaujímavostí, ktoré vás určite zaujmú.

Z kričiaceho ohňa vojnového tanku až za redakčný stôl. Viktor Bodnár nebol len publicista – bol svedok dejín, účastník frontu a muž, ktorého hlas znel aj tam, kde bola ešte tma.

Pri návrate z Talianska na Slovensko 4. mája 1919 sa jeho lietadlo pri pristávacom manévri zrútilo neďaleko Ivanky pri Dunaji.

Sny nie sú len náhodné výplody fantázie. Podľa Sigmunda Freuda sú oknom do nášho podvedomia – zakódovaným posolstvom našich túžob, strachov a konfliktov, o ktorých často ani netušíme. V článku sa pozrieme na to, prečo vlastne snívame, ako náš mozog sny „vyrába“, a ponúkneme návod, ako rozpoznať ich skrytý význam. Ak si myslíte, že viete, čo znamenajú vaše sny, možno sa budete musieť zamyslieť znova.

Už od stredoveku sa na Slovensku každoročne na prelome apríla a mája vztyčuje vysoký, ozdobený strom – máj. Tento tradičný zvyk, prenesený zo starovekých magických praktík až do folklórnych slávností dneška, predstavuje symbol prebúdzajúcej sa prírody, úcty, mladosti i ľúbostného odkazu. Stavanie mája, hoci s lokálnymi odlišnosťami, je jedným z najživších dokladov živej kultúrnej pamäti Slovenska.

Prvý máj sa už vyše 130 rokov spája s bojom za dôstojné pracovné podmienky, ale aj s tradíciami, ktoré oslavujú silu ľudskej práce, solidaritu a hodnoty komunity. Hoci sa jeho podoba v priebehu desaťročí menila, posolstvo zostáva: práca si zaslúži úctu.

Veľkonočné sviatky prinášajú na stoly tradičné dobroty, no ich nadmerná konzumácia často vedie k zdravotným problémom. Na urgentnom príjme Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura (UNLP) v Košiciach každoročne ošetrujú pacientov so zvracaním, hnačkami, žlčníkovými kolikami či otravou alkoholom. Ústavný dietológ UNLP Košice Miroslav Paľko odporúča zamerať sa na ľahko stráviteľné jedlá, zeleninu a striedmosť, aby sviatky neohrozili zdravie.

Veľká noc, jeden z najstarších a najvýznamnejších sviatkov kresťanského cirkevného roka, je časom pripomienky umučenia, smrti a vzkriesenia Ježiša Krista po štyridsaťdňovom pôste. Okrem duchovného rozmeru prináša aj bohaté tradície, ktoré spájajú vieru, komunitu a oslavu jari. Hoci niektoré zvyky pomaly miznú, ich význam zostáva aktuálny a hodný uchovania.

Veľkonočná nedeľa je pre katolíkov najvýznamnejším sviatkom, kedy si pripomínajú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, víťazstvo nad smrťou a zavŕšenie jeho vykupiteľského diela. Kristova duša sa spojila s osláveným telom, ktoré napriek ranám ukrižovania nepodliehalo obmedzeniam času a priestoru. Pravoslávni veriaci na Slovensku však v tento deň oslavujú Kvetnú nedeľu, pripomínajúcu Ježišov vstup do Jeruzalema, a Veľkú noc budú sláviť o týždeň neskôr.

Veľkonočná vigília, slávená v noci zo soboty na nedeľu, je ústrednou bohoslužbou kresťanských osláv Veľkej noci, ktorá začína Veľkonočnú nedeľu. Podľa Tlačovej kancelárie Konferencie biskupov Slovenska nejde o obrady Bielej soboty, hoci sa konajú v sobotu po západe slnka, ale liturgicky patria už k nedeli. Táto noc bdenia, zasvätená očakávaniu Pána, oslavuje Kristovo zmŕtvychvstanie a prináša radosť po tichu od Zeleného štvrtka.

Veľká noc, významný kresťanský sviatok spojený so zmŕtvychvstaním Ježiša Krista, prináša rozmanité tradície, ktoré sa líšia podľa regiónov a krajín.

Veľkonočné sviatky, najvýznamnejší kresťanský sviatok, oslavujú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista po jeho smrti na kríži. Spájajú sa s príchodom jari a zahŕňajú bohaté tradície, ako sú šibačka, kraslice či pôstne jedlá, ktoré sa dodržiavajú dodnes. Ich pôvod siaha k židovskému sviatku Pesach, ktorý oslavuje oslobodenie Izraelitov z egyptského otroctva pod vedením Mojžiša.

Dnes, na Zelený štvrtok, sa začína Veľkonočné posvätné trojdnie, ktoré zahŕňa Zelený štvrtok, Veľký piatok a Bielu sobotu. Tieto dni sú pre kresťanov časom pripomienky smrti Ježiša Krista, jeho uloženia do hrobu a zmŕtvychvstania na Veľkonočnú nedeľu. Každý z nich nesie hlboký liturgický význam a bohatú symboliku.

Zeleným štvrtkom sa začína Veľkonočné posvätné trojdnie alebo triduum – Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota. Všetky dni majú bohatý liturgický obsah a symboliku. Je to spoločné pomenovanie dní, v ktorých si cirkev pripomína Kristovu smrť na Veľký piatok, Krista uloženého v hrobe na Bielu sobotu a Kristovo zmŕtvychvstanie na Veľkonočnú nedeľu.

Kvetná nedeľa, ktorá tento rok pripadá na 13. apríla, je v poradí šiestou pôstnou a zároveň poslednou nedeľou v 40-dňovom období veľkého pôstu, ktorý sa začal Popolcovou stredou. Táto nedeľa je známa i pod názvom Palmarum – podľa palmových ratolestí, ktorými ľudia v Jeruzaleme radostne vítali prichádzajúceho Ježiša Krista. Nedeľa sa však nazýva aj Pašiová (odvodené z latinského passio – utrpenie). V kresťanských chrámoch sa čítajú pašie.

S jarným počasím zvyšuje svoju aktivitu i najväčšia šelma na Slovensku, medveď hnedý. Po zimnej hibernácii vyhladované zvieratá vyrážajú do terénu, ich prioritou je hľadanie potravy.

Kresťania si 25. marca pripomínajú sviatok zázračného počatia Ježiša Krista. Slávnosť Zvestovania Pána pripomína moment, keď sa Boh stal človekom.